Čo znamená ambivalentný

Pôvod

Slovo pochádza z latinského „ambo” (obaja) a „valentia” (sila, hodnota), prevzaté cez nemčinu („ambivalent”) do psychiatrie na začiatku 20. storočia — termín zaviedol švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler na opis súčasnej existencie protichodných pocitov voči rovnakej osobe alebo situácii. Odtiaľ sa dostal do bežnej slovnej zásoby, pričom si zachoval význam „dvojaký, protirečivý, nerozhodný”.

Príklady

• „Som ambivalentný ohľadom novej práce — láka ma plat, ale desí ma režim.”
• „Má ambivalentný vzťah k rodnému mestu: chýba mu, no nepresťahoval by sa naspäť.”
• „Publikum reagovalo na koniec filmu ambivalentne — niektorí ho zbožňovali, iní neznášali.”

Časté chyby

„Ambivalentný” neznamená „ľahostajný” ani „neutrálny” — naopak, predpokladá dva silné, protichodné pocity zažívané súčasne, nie absenciu názoru. Občas sa zamieňa s „ambiguózny” (nejednoznačný), ktorý však opisuje nejasnú správu alebo situáciu otvorenú viacerým výkladom, nie vnútorný protirečivý emocionálny stav. Rozdiel: nejednoznačnosť je vlastnosť správy, ambivalencia je stav osoby.